SPOZNAJ SVOJE TELO I. – HORMÓNY I.
Akou inou funkčnou oblasťou ľudského tela by sme mohli začať túto sériu článkov, ak nie endokrinológiou. Nechcem tu samozrejme do podrobna preberať bunkovú odpoveď na receptorových mechanizmoch, alebo písať presne z koľkých aminokyselín sa skladá štruktúra inzulínu, ale pokladám za doležité, aby každý rekreačný bodybuilder mal aspoň aké-také základné poznatky z tejto oblasti a tak mohol bližšie pochopiť súvislosti medzi tréningom, stravovaním, spánkom, abúzami (alkohol, drogy ai.) a celotelovou odpoveďou na tieto činnosti.
Nie nadarmo sa používa slovo hormón, je to odvodené z gréckeho “hormaó”, čo v preklade znamená poháňať. A tak to aj reálne funguje. Hormóny sú produkty metabolizmu endokrinných žliaz, ide o organické zlúčeniny, ktoré poháňajú cieľový orgán, respektíve tkanivo ku činnosti. Ide o chemické regulátory činnosti organizmu – či už ide o negatívnu reguláciu a teda spomalenie, blokovanie činnosti, alebo naopak pozitívnu reguláciu a teda zrýchlenie činnosti cieľových buniek. Tak isto funguje aj regulácia medzi samotnými endokrinnými žlazami. Okrem telových interakcíí samotných hormonálnych hladín v tele, poznáme napríklad mechanizmus spätnej väzby, kedy samotný vyprodukovaný hormón spätnou väzbou reguluje činnosť žlazy – dá sa to predstaviť jednoducho tak, že vyprodukuje sa dostatok hormónov a tie samotné spätne zbrzdia ich vysokú produkciu a tá sa logicky zníži – negatívna regulácia. Naopak to (tzv. pozitivna regulácia) platí týmto princípom obdobne, s tým rozdieľom, že činnosť sa zvyšuje.
Možme si ešte zbežne roztriediť hormóny aby v tom nebol zmätok.
Rozdeľme si ich napríklad podľa biochemickej štruktúry:
a. Steroidná štruktúra – základom každej molekuly je steránový kruh (Alebo inak povedané, sterán obsahuje pre vačšinu nič nehovoriace striešky a šesťuholníky. Kto sa naučí chemický názov, môže si po polnoci v šenku podľa vyslovovania stanoviť hladinu alkoholu v krvi – cyklopentanoperhydrofenantrén). Ide tu o hormóny pre nás najviac známe – androgény (napr. testosterón),
estrogény (napr. estradiol) ale tak isto pre širšiu verejnosť prekvapivo málo známe kortikosteroidy (glukokortikoidy a mineralokortikoidy) produkované tkanivom kôry nadobličky (kortiko – odvodené z latinčiny a je to neuveriteľné ale “cortex” po slovensky znamená kôra), ku ktorej sa dostaneme neskôr lebo je zaujimavé že na také malé tkanivo má pestrú škálu produkovaných hormónov – okrem toho, že v kôre sa v rozličných tzv. zónach (ale s detajlnejším rozdelením vás určite nebudem zaťažovať, to už by sme načreli do oblasti histologie) produkujú spomínanékortikosteroidné hormóny, produkujú sa tu aj androgény a estrogény – čiže mylné je si myslieť, že „pohlavné“ hormóny sa tvoria len v oblasti genitálu. Čo sa týka tohto je zaujímavé si pozrieť vzorce androgénov a estrogénov. Zistíme, že majú veľmi podobné vzorce a z tohto sa dá vysvetliť napr. jeden závažný jav, ktorý často nastane po hormonálnej kúre v kulturistike – gynekomastia. Ide v princípe o to, že telo má určitú hladinu endogénneho, telom vyprodukovaného testosterónu v krvi. Po podaní syntetického testosterónu, respektíve jeho prekurzorov aby som bol presnejší, sa hladina niekoľkonásobne rapídne zvýši a takto sa umelo udržiava dlhšiu dobu. Toho testosterónu má telo prakticky neobmedzené množstvo, takže človek cvičí a nekatabolizuje, spí a nekatabolizuje, skrátka nastáva celodenný anabolizmus pretože ho má každá bunka k dispozícii vždy za každej situácie. Avšak tuto je ten fígeľ (nehovorím teraz o tom ujovi, ktorý poskytuje rozhovory iba na 3-prúdovom stavenisku bez odstavného pruhu. Nie dialnici, kedže sú tam stále oranžové pruhy.). Tá hľadina sa totižto nedá presne stanoviť podľa aktuálnej potreby a v krvi sa toho testosterónu nachádza priveľa (nad využiteľnou hranicou). On sa potom dostane napríklad do pečene, kde sa metabolizuje takzvanou biotransformáciou (pre vzdelania-chtivých spomeniem, že tam ide napr. o reakcie demetylácie a aromatizácie benzénového kruhu enzýmom aromatázou) a vznikne z toho čo? no náš nešťastník estrogén. Okrem tohoto javu je dôležitá napríklad redistribúcia podkožného tuku do ženského typu, ktorú tento estradiol a ostatné hormóny z tohoto oddielu podnecujú. Ale o tom nabudúce.
Späť k nadobličke. Tak isto vo vnútri, takzvanej dreni nadobličky (predstav si tie nadobličky ako pomaranč – kôra a dreň) sa produkujú látky, ale s diametrálne rozdielnym charakterom – adrenalín, noradrenalín. Ide o látky nie len s inou funkciou, ale aj inou štruktúrou a tou je ďalšia skupina v rozdelení:
b. Aminokyselinová štruktúra – tu sa rozpisovať zaisto nemusím, aminokyseliny každý z nás pozná, aj ich štruktúru, spomeniem len základný vzorec, kde nesmú chýbať molekuly –NH2 a –COOH v uhlíkovom reťazci. Poznáme aminokyselinyesenciálne – ktoré si telo nedokáže samo zosyntetizovať a musia byť prijímané potravou (alebo práškom,tekutinou,tobolkami ako je to napr. U BCAA) a aminokyseliny neesenciálne - ktoré si telo dokáže vyrobiť. Zástupcov sme si už spomínali a je to teda napríklad adrenalín a noradrenalín.
c. Glykoproteínová štruktúra – z názvu, šikovnejiší vydolujú základ molekuly – glyko - ide o sacharidovú časť,proteín – ide o bielkovinovú časť.
Zástupcu spomeniem napríklad TSH, čiže tyreotropný hormón – ide o hormón produkovaný hypofýzou (presnejšie jej časťou – adenohypofýza) a zapája sa do oplyňovania metabolizmu a produkcie hormónov štítnej žlazy.
d. Peptidová štruktúra - tak isto aj v tomto prípade, z názvu možme vyčítať všetko podstatné, čo sa týka štruktúry – tieto hormóny existujú na podklade rozlične dlhých aminokyselinových úsekoch – peptidoch, v ktorých sú aminokyseliny spojené väzbou CO-NH (ako som už spomenul, aminokyseliny obsahujú naviazané –COOH a –NH2, takže vo voľnom preklade do zrozumiteľnej reči - v jednej aminokyseline sa zmení táto (-NH2) skupina na –NH a v druhej –COOH na – CO, odštiepi sa logicky H (vodík) a OH a teda dokopy výsledné H2O, a teda stará známa voda. Tieto konce sa teraz možu spojiť dokopy a vznikne väzba CONH a takto to pokračuje ďalej, až kým nie sú v rade tie správne aminokyseliny a nevznikne z toho funkčný peptid – napr. inzulín, glukagón atď.). Ako výstavných zástupcov spomeniem nami veľmi obúbených kamošov – inzulín alebo rastový hormón, tzv. somatotropný hormón – hormóny kopúce za tím priaznivcov anabolizmu. A práve pri týchto hormónoch som sa stretával pravidelne s častovaním “steroidy”, pričom tí ľudia ktorí to tak mylne nazývajú očividne nemajú páru o štruktúre hormónov a nazývajú týmto slovom každú formu dopingu. Rasťák nie je steroid, ale peptid!
Taktiež poznáme rozdelenia podľa účinku ( regulačné hormóny regulujúce endokrinné žlazy a tvorbu hormónov v nich, alebo priamo pôsobiace hormóny – glukagón, antagonista inzulínu), alebo podľa spôsobu sekrécie – kam sa hormón vyplaví, akou cestou sa dostane ku cieľovému tkanivu atď.
Tak a tento náročný úvod máme za sebou. Je mi jasné, že veľa informácii spomenutých v článku sú veci neznáme, náročné na pochopenie a zapamätanie – mne to tiž veľmi dlho trvalo kým som si to osvojil a aspoň z časťi zapamatal – a to z ďaleka neovládam ani tisícinu. Dúfam však, že aspoň niečo si z tejto sérii článkov odnesieš. Neskôr ti to može pomôcť v zorientovaní sa v tejto a s ňou súvisiacich oblastiach.
SPOZNAJ SVOJE TELO I. – HORMÓNY I.
Akou inou funkčnou oblasťou ľudského tela by sme mohli začať túto sériu článkov, ak nie endokrinológiou. Nechcem tu samozrejme do podrobna preberať bunkovú odpoveď na receptorových mechanizmoch, alebo písať presne z koľkých aminokyselín sa skladá štruktúra inzulínu, ale pokladám za doležité, aby každý rekreačný bodybuilder mal aspoň aké-také základné poznatky z tejto oblasti a tak mohol bližšie pochopiť súvislosti medzi tréningom, stravovaním, spánkom, abúzami (alkohol, drogy ai.) a celotelovou odpoveďou na tieto činnosti.
Nie nadarmo sa používa slovo hormón, je to odvodené z gréckeho “hormaó”, čo v preklade znamená poháňať. A tak to aj reálne funguje. Hormóny sú produkty metabolizmu endokrinných žliaz, ide o organické zlúčeniny, ktoré poháňajú cieľový orgán, respektíve tkanivo ku činnosti. Ide o chemické regulátory činnosti organizmu – či už ide o negatívnu reguláciu a teda spomalenie, blokovanie činnosti, alebo naopak pozitívnu reguláciu a teda zrýchlenie činnosti cieľových buniek. Tak isto funguje aj regulácia medzi samotnými endokrinnými žlazami. Okrem telových interakcíí samotných hormonálnych hladín v tele, poznáme napríklad mechanizmus spätnej väzby, kedy samotný vyprodukovaný hormón spätnou väzbou reguluje činnosť žlazy – dá sa to predstaviť jednoducho tak, že vyprodukuje sa dostatok hormónov a tie samotné spätne zbrzdia ich vysokú produkciu a tá sa logicky zníži – negatívna regulácia. Naopak to (tzv. pozitivna regulácia) platí týmto princípom obdobne, s tým rozdieľom, že činnosť sa zvyšuje.
Možme si ešte zbežne roztriediť hormóny aby v tom nebol zmätok.
Rozdeľme si ich napríklad podľa biochemickej štruktúry:
a. Steroidná štruktúra – základom každej molekuly je steránový kruh (Alebo inak povedané, sterán obsahuje pre vačšinu nič nehovoriace striešky a šesťuholníky. Kto sa naučí chemický názov, môže si po polnoci v šenku podľa vyslovovania stanoviť hladinu alkoholu v krvi – cyklopentanoperhydrofenantrén). Ide tu o hormóny pre nás najviac známe – androgény (napr. testosterón),
estrogény (napr. estradiol) ale tak isto pre širšiu verejnosť prekvapivo málo známe kortikosteroidy (glukokortikoidy a mineralokortikoidy) produkované tkanivom kôry nadobličky (kortiko – odvodené z latinčiny a je to neuveriteľné ale “cortex” po slovensky znamená kôra), ku ktorej sa dostaneme neskôr lebo je zaujimavé že na také malé tkanivo má pestrú škálu produkovaných hormónov – okrem toho, že v kôre sa v rozličných tzv. zónach (ale s detajlnejším rozdelením vás určite nebudem zaťažovať, to už by sme načreli do oblasti histologie) produkujú spomínanékortikosteroidné hormóny, produkujú sa tu aj androgény a estrogény – čiže mylné je si myslieť, že „pohlavné“ hormóny sa tvoria len v oblasti genitálu. Čo sa týka tohto je zaujímavé si pozrieť vzorce androgénov a estrogénov. Zistíme, že majú veľmi podobné vzorce a z tohto sa dá vysvetliť napr. jeden závažný jav, ktorý často nastane po hormonálnej kúre v kulturistike – gynekomastia. Ide v princípe o to, že telo má určitú hladinu endogénneho, telom vyprodukovaného testosterónu v krvi. Po podaní syntetického testosterónu, respektíve jeho prekurzorov aby som bol presnejší, sa hladina niekoľkonásobne rapídne zvýši a takto sa umelo udržiava dlhšiu dobu. Toho testosterónu má telo prakticky neobmedzené množstvo, takže človek cvičí a nekatabolizuje, spí a nekatabolizuje, skrátka nastáva celodenný anabolizmus pretože ho má každá bunka k dispozícii vždy za každej situácie. Avšak tuto je ten fígeľ (nehovorím teraz o tom ujovi, ktorý poskytuje rozhovory iba na 3-prúdovom stavenisku bez odstavného pruhu. Nie dialnici, kedže sú tam stále oranžové pruhy.). Tá hľadina sa totižto nedá presne stanoviť podľa aktuálnej potreby a v krvi sa toho testosterónu nachádza priveľa (nad využiteľnou hranicou). On sa potom dostane napríklad do pečene, kde sa metabolizuje takzvanou biotransformáciou (pre vzdelania-chtivých spomeniem, že tam ide napr. o reakcie demetylácie a aromatizácie benzénového kruhu enzýmom aromatázou) a vznikne z toho čo? no náš nešťastník estrogén. Okrem tohoto javu je dôležitá napríklad redistribúcia podkožného tuku do ženského typu, ktorú tento estradiol a ostatné hormóny z tohoto oddielu podnecujú. Ale o tom nabudúce.
Späť k nadobličke. Tak isto vo vnútri, takzvanej dreni nadobličky (predstav si tie nadobličky ako pomaranč – kôra a dreň) sa produkujú látky, ale s diametrálne rozdielnym charakterom – adrenalín, noradrenalín. Ide o látky nie len s inou funkciou, ale aj inou štruktúrou a tou je ďalšia skupina v rozdelení:
b. Aminokyselinová štruktúra – tu sa rozpisovať zaisto nemusím, aminokyseliny každý z nás pozná, aj ich štruktúru, spomeniem len základný vzorec, kde nesmú chýbať molekuly –NH2 a –COOH v uhlíkovom reťazci. Poznáme aminokyselinyesenciálne – ktoré si telo nedokáže samo zosyntetizovať a musia byť prijímané potravou (alebo práškom,tekutinou,tobolkami ako je to napr. U BCAA) a aminokyseliny neesenciálne - ktoré si telo dokáže vyrobiť. Zástupcov sme si už spomínali a je to teda napríklad adrenalín a noradrenalín.
c. Glykoproteínová štruktúra – z názvu, šikovnejiší vydolujú základ molekuly – glyko - ide o sacharidovú časť,proteín – ide o bielkovinovú časť.
Zástupcu spomeniem napríklad TSH, čiže tyreotropný hormón – ide o hormón produkovaný hypofýzou (presnejšie jej časťou – adenohypofýza) a zapája sa do oplyňovania metabolizmu a produkcie hormónov štítnej žlazy.
d. Peptidová štruktúra - tak isto aj v tomto prípade, z názvu možme vyčítať všetko podstatné, čo sa týka štruktúry – tieto hormóny existujú na podklade rozlične dlhých aminokyselinových úsekoch – peptidoch, v ktorých sú aminokyseliny spojené väzbou CO-NH (ako som už spomenul, aminokyseliny obsahujú naviazané –COOH a –NH2, takže vo voľnom preklade do zrozumiteľnej reči - v jednej aminokyseline sa zmení táto (-NH2) skupina na –NH a v druhej –COOH na – CO, odštiepi sa logicky H (vodík) a OH a teda dokopy výsledné H2O, a teda stará známa voda. Tieto konce sa teraz možu spojiť dokopy a vznikne väzba CONH a takto to pokračuje ďalej, až kým nie sú v rade tie správne aminokyseliny a nevznikne z toho funkčný peptid – napr. inzulín, glukagón atď.). Ako výstavných zástupcov spomeniem nami veľmi obúbených kamošov – inzulín alebo rastový hormón, tzv. somatotropný hormón – hormóny kopúce za tím priaznivcov anabolizmu. A práve pri týchto hormónoch som sa stretával pravidelne s častovaním “steroidy”, pričom tí ľudia ktorí to tak mylne nazývajú očividne nemajú páru o štruktúre hormónov a nazývajú týmto slovom každú formu dopingu. Rasťák nie je steroid, ale peptid!
Taktiež poznáme rozdelenia podľa účinku ( regulačné hormóny regulujúce endokrinné žlazy a tvorbu hormónov v nich, alebo priamo pôsobiace hormóny – glukagón, antagonista inzulínu), alebo podľa spôsobu sekrécie – kam sa hormón vyplaví, akou cestou sa dostane ku cieľovému tkanivu atď.
Tak a tento náročný úvod máme za sebou. Je mi jasné, že veľa informácii spomenutých v článku sú veci neznáme, náročné na pochopenie a zapamätanie – mne to tiž veľmi dlho trvalo kým som si to osvojil a aspoň z časťi zapamatal – a to z ďaleka neovládam ani tisícinu. Dúfam však, že aspoň niečo si z tejto sérii článkov odnesieš. Neskôr ti to može pomôcť v zorientovaní sa v tejto a s ňou súvisiacich oblastiach.